O kurikule

Motto:

„Čokoľvek iné ako príprava na život je mrhanie času a úsilia tak žiakov ako aj učiteľov."

                                                                                                                                       S. Kovaliková

V západných krajinách sa už od 60. rokov intenzívne rozvíja interdisciplinárna oblasť výskumu a rozvoja kurikula (curriculum research and development). Uvádza sa viac ako sto významov uvedeného pojmu (Walterová, 1994), ktoré skúmajú kurikulum z mnohých hľadísk.

Kurikulum patrí k rozhodujúcim fenoménom edukačného procesu, do ktorého sa premietajú všeobecné a špecifické ciele výchovy a vzdelávania v troch rozmeroch:

1. základ pre výber vhodných obsahov a metód vzdelávania,

2. priebežný orientačný ukazovateľ procesu napĺňania cieľov prostredníctvom kurikula (monitorovanie),

3. kolektív edukačného procesu (evalvácia a závery pre prax).

Cieľová orientácia je podstatná pre pochopenie podstaty celého výchovno-vzdelávacieho systému. Premieta sa aj do dokumentov európskych krajín, ktoré uskutočňujú školskú reformu už viac ako desať rokov. Výchovno-vzdelávací proces je širšie chápaný - a to ako zložitý proces, ktorý žiakom umožňuje získať nielen určité vedomosti, zručnosti, ale aj hodnotovú orientáciu, rozvinúť samostatné kritické myslenie i estetické prežívanie, obohatiť záujmy aj motivačnú sféru (Westfálsko - „Zukunft der Bildung - Schule der Zukunft", 1995). Zmeny sú zamerané na celostný rozvoj osobnosti žiaka a najčastejšie sa spájajú so snahami prekonať súčasný encyklopedizmus a scientistickú orientáciu školy v prospech cieľov, ktoré sú bližšie k reálnemu životu a situácii človeka v znalostnej spoločnosti, ktorý je schopný tvorivo zvládať život aj profesiu(Maňák, 2005). V tomto kontexte sa zvýšená pozornosť venuje tvorbe školského kurikula, didaktickej transformácii (didaktickému sprostredkovaniu učiva žiakom), stratégiám učenia, zavádzaniu prierezových (kroskurikulárnych) tematík a ďalším problémom.

O potrebe zmysluplného kurikula prepojeného so skutočným životom sa v súčasnosti často hovorí aj v súvislosti s testovaním žiakov a medzinárodnými porovnávaniami. Získané skúsenosti dokazujú, že učiť príliš veľa teoretických faktov, ktoré deti nevedia použiť, ktoré si ani nevedia predstaviť, je zbytočné (Národná správa OECD PISA Slovensko 2006. Bratislava: ŠPÚ, 2007, 56 s). Škola má poskytovať všeobecné vzdelanie orientované na praktický život, s čím neodmysliteľne súvisí aj práca na konkrétnych úlohách, projektoch.

Skryté kurikulum a jeho význam pre učenie

Kurikulum založené na kompetenciách

Kurikulum minulosti a budúcnosti